POĽOVNÍCTVO
LOVU ZDAR!
PRAJE POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE
PĽAŠA RUSKÉ
Bukovské vrchy v lône Východných Karpat vábia lahodnou, mäkkou scenériou. Turistickým návštevníkom ponúkajú idylické zákutia. Kraj v údolí Hornej Cirochy si uchoval prirodzený a civilizáciou malo narušený prírodný raz hornatiny. Výsoké horské chrbáty s výraznými kontúrami obopínajú uzávreté kotliny v ktorých sa túlili horské osady. Bystré horské potoky si prerezali cesty úzkými dolinami, aby nakoniec vytvorili bystrú rieku Cirochu. Hraničný divokrásny hrebeň sa strmo dvíha do výšky a dosahuje na vrchole Pľaše 1162,8m.n.m. Strmé kamenisté stráne pokrývajú hlboké lesy, nad nimi, v najvyšších polohách, sú typické poloniny s ďalekými prekvapivo neobyčajnými rozhľadmi. Nedostupné prírodné zakutia majú charakter pralesa.
V oblasti Hornej Cirochy sa dodnes zachovali rastlinné a lesné spoločenstva, aké tu prevládali v prírodzenom stave. Sú to prevážne rozsiahle farbisté bukové lesy. Medzi bylinami nachádzame mnohé vzhľadom a farbou hýrive, alebo výskytom vzácne endeminy východokarpatskej i panonskej kveteny. V tunajších horách nachádza dodnes priaznivé životné podmienky aj divá zver. Bohužiaľ v dôsledku výstavby VN Starina sa z naších potokov v minulosti bohatých na ryby a raky vytratil život.
To je len skrátený výpočet rozmanitosti nášho kraja, ktorý je však i zdrojom bohatstva našej flóry a fauny a ktorá dovoľuje človeku uskutočňovať jeho odveku túžbu loviť ryby a zver. Lov zveri povýšil čas na cieľavedomú záujmovú činnosť, ktorú označujeme ako poľovníctvo. Poľovníctvo od čias Nimroda prešlo značným vývojom. Základný biologický princíp od pôvodného účelu lovu, zabezpečiť lovcovi potravu sa zmenil a nadobudol podoby k plánovanej produkcii diviny, láske k prírode, alebo dokonca k nápadnej manifestácii spoločenského postavenia či solventnosti.
Právo poľovníctva sa riadi zákonom o poľovníctve, vykonávacími predpismi a poľovníckymi tradiciami. Najcennejšie v poľovnickej tradicii je uctyplný a šetrný vzťah k živej i ulovenej zveri a k ostatným poľovníkom. Výrazom toho je poľovnícka etiketa, ktorej súčasťou sú vžité pozdravy, zvyky a postupy. A to všetko vďaka dobrovoľnej disciplíne. K poľovníckej tradícii patria aj hlavne poľovnícke zásady:
- Zbraň je vždy výsadou poľovníka, nikdy sa nesmie dostať do cudzích rúk a vždy musi byť zabezpečená proti zneužitiu. Nosí sa na ľavom pleci hlavňou dole.
- Úlohou poľovníka ja zver chrániť a starať sa o ňu.Poľovník nikdy nestrieľa na zver,ktorú bezpečne neidentifikoval.
- Poľovník nikdy neponechá postrieľanú zver osudu, ale vždy ju musí dohľadať a dostreliť, alebo jej dať zaraz.
- Poľovník rešpekuje zákony a dôsledne dodržuje čas ochrany. K poľovníckej etike patria i dobré vzťahy so susedmi.
- Náležité zaobchádzanie s ulovenou zverou patrí k základným povinnosťam poľovníka.
- Etiketa platí i pri vzájomných stykoch poľovníkov.
Táto stránka je venovaná PZ PĽAŠA, výboru a jej členom k prezentácii svoje práce, výchove členov združenia v láske k prírode, zveri a dodržiavaniu poľovníckych zásad a tradícii. Má poslúžiť všetkým vlastníkom pozemkov k objasneniu činnosti a práce vybraných členov našej spoločnosti ako uplatňujú právo poľovníctva na naších pozemkach.
Sekcia poľovníctvo bola spracovaná za výraznej odbornej pomoci pána Ing. Jána Čornaniča. Ďakujeme!