História poľovníctva

O vývoji poľovníctva nielen v nášom regióne,ale i na celom Slovensku nemáme takmer žiadné správy.Je však viac ako isté,že v staroveku naš kraj oplýval hojnosťou zveri,vrátanie mamutov,a obyvatelia ju lovili.Prvými známymi lovcami na našom boli územi boli Kelti potom Slovania,Avari a mongolské kmene.Medzi základné lovecké zbrane Slovanov tej doby patril dlhý oštep a meč.Neskôr ich vystriedali luky a kuše.K lovu zveri v hojnej miere boli využivané siete, osídla, sľučky, jamy a ostatné pasce.Intenzívne sa venovali i vtáčnictvu.Vzdávali hold mesiacu a venovali mu zbožnú úctu.Preto bola bohyňa Mesiaca aj ochrankyňou lovcov.

Po ukončení sťahovavého roľníckeho života Slovanov(9.st.n.l.), vznikajú stabilné obce(občiny),ktoré si privlastňujú aj okolitú zem,kde mohli jej obyvatelia slobodne poľovať.

Situácia sa začala meniť po vzniku feudálneho uhorského štátu(1000 n.l.) a postupným pričleňovaním karpatských území do štátneho zväzku Arpadovcov.Tak vznikali obrovské kráľovské revíry určené na lov zveri a kráľovské latifundiá poľnohospodárskeho charakteru. Masívne rozdeľovanie novo pričlenených územi začalo od roku 1218.K týmto donáciám patrili často aj regále,rôzne výsady,medzi nimi aj právo na lov zveri.Takto vznikol feudalizmus a poddanstvo.

V poľovníctve u nás platilo nemecké právo,čiže právo poľovníctva bolo viazané na vlastníctvo pôdy.Uhorský kráľ Gejza II. v roku 1157 vydal nariadenie v ktorom zakazuje lov zveri v nedeľu a sviatok.Vladislav II.v roku 1504 zakazal ľudu poľovať na jelene, srny,zajace,diviaky,bažanty jarabice a jariabky.V roku 1729 Karol III. po prvý krát v histórii poľovníctva vydal nariadenie k ochrane zveri. Zákony Márie Terezie a Jozefa II. z r,1786 vzali pod prísnu ochranu právo poľovníctva a nariaďovali povinnú dražbu pri prenájme revírov. Pytliactvo sa považovalo za krádež a tak sa aj trestalo.Trvalá adefinitívna úprava práva poľovníctva v bývalom Uhorsku sa vykonala za vlády Frantíška Jozefa I. dvoma zákonmi,kde sa definoval pojem poľovného revíru a zakázal úradné poľovačky na dravu zver.Upravil čas ochrany niektorých druhov zveri.

V minulosti v našom regione poľovníctvo ako druh záujmovej činnosti nebolo rozvinuté.Právo poľovníctva mohol využívať iba pánsky hajník,farár,starosta a ostatní členovia obecnej rady.V neskoršej dobe lesný spravca(u nás tzv.horár).Posledným takýmto správcom bol mladý poľský ižinier,ktorý sa staral o ťažbu dreva a chod pily v časti zvanej Boriska a hájovňu mal postavenú na Kantýne.Žil tam spolu so svojou kuchárkou.Po prvej svetovej vojne úlohu hajnika s právo lovu plnil Piroš Peter(Peťuv)Po zmene spoločenských pomerov v r.1948 pánske lesy prešli pod správu štátu,ktorý pre ochranu lesov postavil v priestore Boriska hajenku v ktorej sa vystriedala cela rada lesníkov.

V dôsledku chudoby a nedostatku mäsitej potravy bolo u nás značným spôsobom rozvinuté pytliactvo,ktoré sa dedilo z pokolenia na pokolenie a v podstate pretrvalo až do vysťahovania dediny.Vzhľadom k tomu,že stavy lovnej zvery v dvoch svetových vojnách boli značné zdecimované,tak pytliactvo prekračovalo hranice katastra obce ba i štátne hranice.To viedlo častokrát ku konfliktom,ktoré končili i prestrelkou.Boli zaznamenané dva takéto veľké prípady.Prvý sa odohral v katasri obce Topoľa v lesoch grófa Andrassyho,kde sa dostali naši piatí(nebudeme menovať,hoci sú už na pravde božej)do ostrej prestrelky so správcom lesov v doprovode ostatných panských hájnikov.Druhý prípad bol ešte závažnejší a odohral sa na územi Poĺska,kde mal nahlásenú,za prísnych bezpečnostných opatrení, poľovačku vysokopostavený člen poľskej vlády.Tiež došlo k prestrelke s jeho ochránkov.Následné veľke vyšetrovania v oboch prípadoch neprinesli žiadné výsledky.Spomenutá aktivita naších spoluobčanou mala i tragické následky.Tak napr.Ivana Ž.zastrelili maďarský žandári na Dube.Mikula M. sa stretol v maliniči s medveďom,ktorý si pochutnával na malinách.Po niekoľkonásobnom zlíhami nábojov v puške, utrpel šok, na následky ktorého neskôr doma zomrel.Niečo podobné sa prihodilo i Ivanovi Š.Voľným okom sledoval pasúcu sa srnku,no cez mieridla videl dievčinu v červenej šatke ako zbiera čučoriedky.Z utrpeného šoku sa už nespamätal a zomrel vo veľkých bolestiach.Vasiľ Š.bol nájdený na Kruhľaku zamrznutý aj s kusom uloveného jeleňa.

K stabilizácii a nárastu populácie srnčej a jelenej zveri došlo v 90.rokoch minulého stotočia.V tej dobe pri prechádzje katastrom bolo možné stretnuť niekoľko kusové čriedy srnčej a jelenej zveri. Odkedy obyvateľia tejto lokality opustili svoje domovy sa výrazne zvýšila populácia medveďa hnedého,vlka dravého a líšky obecnejBol tu zaznamenaný i výskyt psíka medvedikovitého.I naďalej pretrváva pokus určitej záujmovej skupiny ľudi o domestifikáciu zubora hrivnatého do nášho regiónu.Hoci pôvodne tu zubor žil a niekedy okolo 15.st.odtiaľ bol vytlačený do nepristupných močiarisk Belovežského prálesa i napriek tomu,sme presvedčení o tom,že už tu nepatrí a  pôsobí rušivo nielem na flóru,ale i faunu.

Po začatočných ťahaniciach sa napokom podarilo záujmovej skupine z Ruského vytvoriť svoj vlastný poľovný revír a založiť poľovnícke združenie PĽAŠA.

Založenie poľovného revíru a poľovníckeho združenia.

Zrušením poľovného revíru Solište rozhodnutím bývalého ONV OPLHV pod č. poľ.314/1983 zo dňa 31.5.1983, ktorý mali prenajaté obce Smolník, Veľká Poľana a Ruské, vznikol rozhodnutím Lesného úradu v Humennom č. 144/94 zo dňa 26.4.1994 nový poľovný revír pod názvom Ruské. Celková výmera poľovného revíru je 2 662 ha.

Hlavnú zásluhu pri vybavovaní revíru a poľovníckeho združenia má Ing. Jaroslav Kirňak, ktorý aj bol zvolený za predsedu nového poľovníckeho združenia „ Pľaša“ ktoré vzniklo na ustanovujúcej členskej schôdzi, konanej dňa 12.7.1994.

Prvý novozvolený výbor PZ „Pľaša“ Ruské pracoval v tomto zložení:

• Ing. Jaroslav Kirňak- predseda PZ
• Ing. Jozef Piroš- tajomník PZ
• Juraj Kostovčák – poľovný hospodár PZ
• Miroslav Hudák- finančný hospodár PZ
• Miroslav Ciba – člen výboru PZ
• Ing. Juraj Koco – kontrolór PZ

Na tejto ustanovujúcej členskej schôdzi bolo 18 členov SPZ prijatých za členov poľovníckeho združenia“ Pľaša“ Ruské.

Boli to títo členovia:

JUDr. Ján Bindzár, Igor Bodnár, Miroslav Ciba, Jozef Durkot, Michal Durkot, Ján Hrib, Miroslav Hudák, Štefan Jusko, Ivan Kirňak, Ing. Jaroslav Kirňak, Ing. Juraj Koco, Ing. Juraj Kostovčák, Juraj Kostovčák, Jozef Močkovský, Miroslav Palaščák, Jaroslav Piroš, Ing. Jozef Piroš, a Michal Vasko.